Rozhovory

Rozhovor s Jiřím Zmožkom

Rok 1994 bol pre Vás zlomovým ...
Áno. Po veľmi úspešnom období prišla kríza rodinná, finančná i podnikateľská. Jeden človek podľa mňa nie je schopný ustrážiť ekonomiku aj umeleckú stránku. Veľa subjektívnych i objektívnych faktorov malo dopad na to, že sa mi rozpadla firma i rodina. Bol som pod veľkým tlakom. Dá sa to však nazvať ako „víťazný krach“. Človek potrebuje v živote nájsť cestu a ja som sa potreboval vrátiť k viere. Povedal by som, že je ťažké sa ku Kristovej pravde dostať, niekedy je však ťažšie sa k nej vrátiť.

Vyjadrili ste sa, že pokánie je duchovný stav. Ako z tohto pohľadu vnímate súčasnú spoločnosť.
Jedna rehoľná sestrička mi raz povedala, že pýcha umiera až štyri dni po smrti. Pýcha a pokora stoja proti sebe. Veľa ľudí nie je ochotných priznať chybu, nie je ochotných priznať, že tu existuje vyššia, silnejšia moc, vo všetkom sa spoliehajú len na seba. Prichádza však doba, keď každý z nás sa musí zamyslieť sám nad sebou. Prichádza doba, keď ľudia budú hľadať cestu. To som si istý.

Vedeli ste, že prichádzate do rodiska Jozefa Kronera?
To som vôbec nevedel, zistil som to až tu. Napriek tomu, že zomrel, je z tých filmov pre mňa stále živý. Je to herecká ikona Československa.

Ako ste sa tu cítili?
Výborne. Škoda, že neprišlo viac ľudí. Chcem však vyjadriť potešenie, že som prišiel do dediny, kde ma takmer všetko prekvapilo. Moderný penzión, pekný kultúrny dom a aj milé prijatie. Všetko bolo príjemné a pre mňa také nové.